Rok sa nám pomaly chýli k svojmu koncu a okrem plánovania tých príjemnejších záležitostí ako sú vianočné sviatky a silvestrovské oslavy by ste mali, ako zodpovední podnikatelia, venovať zvýšenú pozornosť aj výdavkom (nákladom) vašej spoločnosti, pretože ich uznanie alebo neuznanie za daňový výdavok môže mať výrazný vplyv na výšku vašich daní za rok 2020. Ak vám záleží na finančných výsledkoch vašej spoločnosti a nie je vám ľahostajné akú daň budete platiť, tak je tento článok venovaný práve vám.

Podľa slovenských právnych predpisov sú za daňovo uznané výdavky vo všeobecnosti považované výdavky (náklady) v zdaňovacom období, v ktorom vznikli, za predpokladu splnenia všeobecného testu daňovej uznateľnosti (najmä náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve). To znamená, že daňovník by mal vedieť preukázať, že medzi vynaloženými výdavkami a dosiahnutými zdaniteľnými príjmami existuje príčinná súvislosť. Aj keď sa pri zisťovaní základu dane u spoločnosti účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva vychádza z vykázaného výsledku hospodárenia, tento výsledok hospodárenia sa v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) následne upravuje. Najvýznamnejšie legislatívne zmeny účinné od 1.1.2020 sú zvýraznené modrým písmom.

To znamená, že ak uvedené výdavky (náklady) nebudú uhradené do konca zdaňovacieho obdobia, aj napriek tomu, že budú zaúčtované v účtovníctve a budú súčasťou výsledku hospodárenia, budú pri zisťovaní základu dane v daňovom priznaní položkami zvyšujúcimi základ dane (pripočítateľnými položkami k základu dane).

Ak v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach dôjde k ich úhrade, budú tieto položky pri zisťovaní základu dane položkami znižujúcimi základ dane (odpočítateľnými položkami od základu dane).

V oblasti týchto nákladov došlo s účinnosťou od 1.1.2020 k významným legislatívnym zmenám. Podľa nového znenia sa podmienka zaplatenia netýka nákladov, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku, resp. súčasťou vlastných nákladov (napr. pri zásobách vlastnej výroby). Zjednodušene povedané, ak zaplatíte sprostredkovateľovi províziu za obstaranie dlhodobého majetku – napr. nehnuteľnosti, takto vynaložený náklad bude súčasťou obstarávacej ceny nehnuteľnosti a nebude sa naň vzťahovať podmienka zaplatenia.

Preto, ak chcete, aby takto zaúčtované náklady boli zároveň daňovým výdavkom tohto zdaňovacieho obdobia, je potrebné, aby ste zabezpečili ich úhradu do 31.12.2020.

Prehľad výdavkov (nákladov), ktoré sú považované za daňové výdavky len po zaplatení:

• A. výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 , 69.2 ,70.1 a 70.22. S účinnosťou od 1.1.2020 boli tieto služby rozšírené o nové služby zatriedené do kódov Klasifikácie produktov 70.1 a 70.22 – napr. o služby vedenia firiem, poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia atď.

  Náklady za vedenie účtovníctva, daňové poradenstvo, audit, právne služby, notárske služby, služby vedenia firiem a podobné služby, t.j. služby padajúce pod uvedené kódy Klasifikácie produktov sú daňovým výdavkom až po ich zaplatení. Ak sa napríklad úhrada faktúry za vedenie účtovníctva neuskutoční do 31.12.2020, nebude daňovým výdavkom roku 2020, ale až v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k úhrade.

• B. výdavky (náklady) na nájomné (POZOR! Aj nájomné za software)

  Medzi najčastejšie sa vyskytujúce náklady spoločnosti patrí nájomné hnuteľných vecí a nehnuteľností. Upozorňujeme vás aj na skutočnosť, že pre účely zahrnutia nákladov na nájomné do daňových výdavkov sa posudzuje podmienka zaplatenia aj na výdavky súvisiace s nájmom, ktoré sú zmluvne dohodnuté a uhrádzané prenajímateľovi (napríklad výdavky na energie, správu a pod.) Ďalej vám dávame do pozornosti, že za nájomné sa považuje aj poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (software), návrhov alebo modelov, know-how a ďalšie.

  Ak teda napríklad nebude uhradené nájomné za prenájom kancelárie, automobilu alebo licencia za software k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia 2020, nebude daňovým výdavkom roka 2020.

  Ďalšie obmedzenie stanovuje zákon o dani z príjmov pri nákladoch na nájomné platené fyzickým osobám, kedy do daňových výdavkov možno zahrnúť uhradené nájomné najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie.

• C. provízie za sprostredkovanie u prijímateľa služby na základe mandátnych a obdobných zmlúv.

  Veľmi častým nákladom sú aj náklady za sprostredkovanie (napríklad za sprostredkovanie predaja, činnosť vedúcu k uzatvoreniu zmluvy, provízia personálnym agentúram za sprostredkovanie zamestnanca a iné). Zákon platný a účinný do 31.12.2019 stanovoval pre tieto výdavky aj maximálnu hranicu, do ktorej bolo možné takéto výdavky považovať za daňové výdavky bez ohľadu na fakturovanú výšku. Zákon povoľoval zahrnúť do daňových výdavkov maximálne 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu. Tento limit (20 %) sa s účinnosťou od 1.1.2020 ruší. To znamená, že ak zaúčtujete do nákladov od 1.1.2020 náklady za sprostredkovateľské provízie, budú podliehať už len podmienke zaplatenia.

• D. výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu

  Do tejto kategórie spadajú nielen náklady na marketingovo zamerané štúdie. Aj keď pojem „iná“ štúdia nie je v zákone o dani z príjmov definovaný, správca dane ho vykladá tak, že ide o akúkoľvek štúdiu, napríklad aj o štúdiu výrobného alebo iného charakteru.

  V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť na legislatívnu zmenu, ktorá nastala od 1.1.2020. V znení zákona účinného do 31.12.2019 v prípade, ak vaša spoločnosť dosahovala výnosy za marketingové a iné štúdie a za prieskum trhu, do zdaniteľných príjmov sa zahrnovali až v tom zdaňovacom období, v ktorom bola prijatá úhrada. S účinnosťou od 1.1.2020 už tieto výnosy nebudú zahrnované do základu dane po zaplatení (prijatí úhrady), ale v súlade s účtovníctvom.

• E. výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov

  S účinnosťou od 1.1.2020 dochádza v oblasti týchto výdavkov k legislatívnej zmene. Tieto náklady už nebudú podliehať podmienke zaplatenia, ale budú súčasťou základu dane v súlade s účtovníctvom. Rovnako dochádza aj k zrušeniu podmienky rovnomernosti ich zahrnovania do základu dane počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov v prípade, ak prevyšujú sumu 2400 eur.

• F. výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa §16 ods. 1 daňovníkom nespolupracujúcich štátov

  Pri výdavkoch, ktoré sa vzťahujú k príjmom podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácaným daňovníkom nespolupracujúcich štátov, nepostačuje len podmienka ich zaplatenia, ale aj splnenie odvodu zrazenej alebo zabezpečenej dane ako aj včasné splnenie oznamovacej povinnosti (§ 43 ods. 11 alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov), ak takáto povinnosť vznikla.

  To znamená, že ak vám vznikla povinnosť zraziť daň pri platbe dodávateľovi nespolupracujúceho štátu, bude tento náklad daňovým výdavkom až po splnení všetkých vyššie uvedených povinností, t. j. po zaplatení dodávateľovi, odvedení zrazenej dane správcovi dane a po splnení oznamovacej povinnosti v zákonnom stanovenej lehote.

• G. výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania tejto zmluvy

  Zaplatené sponzorské bude u sponzora považované za daňový výdavok v rozsahu podľa jeho skutočného použitia sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období za podmienky, že sponzor v tomto zdaňovacom období vykáže kladný základ dane. Sponzorovaný má povinnosť zverejňovať údaje o spôsobe použitia, resp. sponzor má právo žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského.

• H. výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie

  Do zoznamu výdavkov zahrňovaných do základu dane až po zaplatení patria aj výdavky na reklamu, ktoré sú uhrádzané daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie (občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby). Podmienka zaplatenia musí byť splnená pre plnú výšku výdavkov vzniknutých v zdaňovacom období. Zákon o dani z príjmov neustanovuje podmienku zaplatenia len na sumu 20 000 eur, ktorá je u týchto daňovníkov považovaná za príjem oslobodený od dane podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.

  V prípade, ak ste daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie, účtujete v sústave podvojného účtovníctva a dosahujete príjem z reklám, tak potom sa tento príjem zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bude prijatá úhrada a nie v ktorom sa o ňom účtuje. To znamená, že ak máte v tomto zdaňovacom období zaúčtovaný výnos za reklamu, ale do 31.12.2020 vám nebude uhradený, nebude ani zdaniteľným príjmom roka 2020 (bude odpočítateľnou položkou od základu dane).

• I. kompenzačné platby u ich dlžníka vyplácané v zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach

  Kompenzačné platby sa týkajú napr. dodávateľov tepla, distribútorov elektrickej energie, či zemného plynu, ak porušia štandardy kvality.

• J. daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o dani z poistenia.

  Daňovým výdavkom daňovníka len po zaplatení je daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka, a tiež daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia v zmysle zákona o dani z postenia.

• K. paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania u dlžníka a odstupné u oprávnenej osoby.

  Tieto výdavky neboli v zmysle znenia zákona o dani z príjmov účinného do 31.12.2019 považované za daňové výdavky. S účinnosťou od 1.1.2020 dochádza k legislatívnej zmene a do základu dane až po zaplatení sa budú zahrnovať:

  • paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
  • zmluvné pokuty
  • poplatky z omeškania
  • úroky z omeškania u dlžníka
  • odstupné u oprávnenej osoby.