Účtovné a daňové odpisy v jednoduchom účtovníctve

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) ustanovuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatrením podrobnosti o postupoch účtovania. Opatrenie vyhlasuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámením.

Oznámenie č. 628/2007 Z. z. Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej len „postupy účtovania v JÚ“) ustanovuje podrobnosti o postupoch účtovania v jednoduchom účtovníctve.

V zmysle § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve sa odpisy majetku účtujú na základe odpisového plánu, ktorý je účtovná jednotka povinná zostaviť pre každý odpisovaný dlhodobý hmotný majetok a odpisovaný dlhodobý nehmotný majetok. Ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve umožňuje účtovnej jednotke účtujúcej podľa § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve v sústave jednoduchého účtovníctva vo svojom účtovnom odpisovom pláne určiť si odpisy podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), konkrétne § 22 až 29 zákona o dani z príjmov. Odpisy podľa § 22 až 29 zákona o dani z príjmov sú tzv. daňové odpisy. To znamená, že účtovná jednotka účtujúca podľa postupov účtovania v JÚ môže uplatniť v účtovníctve len daňové odpisy, resp. má možnosť určiť si, že účtovné odpisy sa budú rovnať daňovým odpisom. V takom prípade bude mať odpisový plán rovnaký pre účtovné aj daňové odpisy.

Účtovné odpisy v JÚ

Prostredníctvom účtovných odpisov sa vyjadruje trvalé zníženie hodnoty majetku (§ 20 ods. 1 postupov účtovania v JÚ). Dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok s výnimkou výdavkov na vývoj sa v zmysle § 20 ods. 4 postupov účtovania v JÚ odpisuje počas predpokladanej doby používania s ohľadom na očakávané používanie majetku a intenzitu jeho využitia alebo technické a morálne zastaranie. Podľa § 20 ods. 8 postupov účtovania v JÚ sa účtovné odpisy dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku účtujú v knihách dlhodobého majetku.

Daňové odpisy v JÚ

Daňovým odpisovaním sa v súlade s § 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov rozumie postupné zahrňovanie odpisov z hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný (alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov) a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 zákona o dani z príjmov. Nehmotný majetok sa v zmysle § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov odpíše v súlade s účtovnými predpismi, s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c zákona o dani z príjmov. Podľa § 20 ods. 8 postupov účtovania v JÚ sa daňové odpisy dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku uvádzajú v knihách dlhodobého majetku a v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom, v členení na ostatné výdavky [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v JÚ].

Prerušenie odpisovania hmotného majetku v JÚ

Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania v JÚ neumožňujú prerušenie účtovných odpisov. Prerušenie odpisovania upravuje zákon o dani z príjmov v § 22 ods. 9.

Podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov môže daňovník uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (tzv. paušálne výdavky); v takom prípade daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. 13 zákona o dani z príjmov (ak uplatňuje tzv. výhodnejší spôsob odpisovania vymedzeného hmotného majetku).

Poznámka:
Vo väzbe na zmenu vykonanú zákonom č. 416/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v § 26 zákona o dani z príjmov prišlo  prečíslovaniu pôvodného odseku 13 na odsek 12. Ustanovenie § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov umožňuje mikrodaňovníkovi za zákonom stanovených podmienok uplatniť výhodnejší spôsob odpisovania vymedzeného hmotného majetku.

Ustanovenie § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov ďalej stanovuje, že daňovník, okrem daňovníka, ktorý uplatňuje úľavu na dani podľa § 30a a 30b zákona o dani z príjmov, je povinný prerušiť uplatňovanie odpisovania hmotného majetku v tom zdaňovacom období:

• a) v ktorom hmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, okrem hmotného majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky hmotného majetku v používaní a hmotného majetku podľa § 26 ods. 7 zákona o dani z príjmov poskytnutého na základe zmluvy o výpožičke (§ 659 až 662 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.),
• b) ktoré začína dňom v poradí druhej zmeny zdaňovacieho obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, ak v poradí k druhej zmene príde počas dvoch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom od poslednej zmeny zdaňovacieho obdobia uplynie 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,
• c) v ktorom nedôjde k predĺženiu platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby (§ 83 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z.) alebo k predĺženiu dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku, (§ 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) a to až do toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom stavebný úrad (Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) rozhodne o ďalšom predĺžení platnosti povolenia na predčasné užívanie stavby (§ 83 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č.  229/1997 Z. z.), o ďalšom predĺžení dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku (§ 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) alebo vydá kolaudačné rozhodnutie.

V súlade s ustanovením § 26 ods. 11 zákona o dani z príjmov prerušenie odpisovania a zmenu prerušenia odpisovania podľa § 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov nemožno uplatniť pri výkone daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola vykonaná daňová kontrola.

Význam prerušenia odpisovania hmotného majetku v JÚ

V prípade prerušenia odpisovania sa v peňažnom denníku neúčtujú daňové odpisy. Vzhľadom k tomu, že účtovná jednotka má možnosť určiť si v odpisovom pláne odpisy podľa zákona o dani z príjmov, prerušenie odpisovania má zásadný význam v jednoduchom účtovníctve pri účtovaní účtovných odpisov v knihe dlhodobého majetku. Ak účtovná jednotka využije možnosť podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve, tzn. účtovné odpisy sa rovnajú daňovým odpisom (ÚO = DO), dochádza aj k prerušeniu účtovných odpisov. Uvedené má vplyv aj na účtovnú zostatkovú cenu. Ak sa účtovné odpisy rovnajú daňovým odpisom (ÚO = DO), tak účtovná zostatková cena  konci účtovného obdobia sa rovná daňovej zostatkovej cene, a to aj v prípade prerušenia odpisov. Vo výkaze o majetku a záväzkoch sa vykáže dlhodobý hmotný majetok podľa odpisového plánu v účtovnej zostatkovej cene, ktorá sa rovná daňovej zostatkovej cene.